OIW 2023

Firma BAMIDA sa zúčastnila podujatia (Bilaterálnej iniciatívy BIN BF04_2023_015)   Oslo Inovation Week za financovania FM EHP a NFM, ktorý prebiehal posledný septembrový týždeň (od 25.09.2023 – 29.09.2023) v hlavnom meste Nórska, Osle.

Zo subjektívneho hľadiska posudzujeme túto skúsenosť vysoko – pozitívne, ako pre firmu BAMIDA, tak aj pre personálny rozvoj zúčastneného reprezentanta našej firmy. Stretnutie sa s mnohými zahraničnými, ale aj domácimi inovátormi, za cieľom rozšírenia poznatkov a kontaktov, je vysoko – prínosné a žiaduce, ako pre našu firmu, tak aj pre globálne environmentálne prostredie, keďže najviac skloňovanou témou bolo práve dosiahnutie cieľa, a to postupného podstatného množstva znižovanie emisií uhľovodíkov v priemyselnom odvetví.

Reprezentant našej firmy BAMIDA s.r.o. , Ing. Pavol Dvoriak, sa zúčastnil mnohých eventov, avšak medzi najzaujímavejšie z nich môžeme zaradiť:

• Zero carbon innovation – creating radically better products
• Meet startups from Central/Southern Europe
• Tipping points: Time horizons and agency as key to change
• Who will deploy climate tech – corporates or startups? 

Prvý event bol rozdelený medzi viacerých prednášajúcich, jedna z prednášok bola zameraná na novú, ekologickejšiu výrobu aktuálne existujúcich produktov. Konkrétne sa skloňovalo vytvorenie nového balenia pre luxusnejší typ tovaru, použitím recyklovanejších typov materiálov a celkovo nižší počet rôznych typov materiálov, za nezmenenej kvality a elegancie voči pôvodnému baleniu.  Tento pilotný proces sa v budúcnosti vie aplikovať na nekonečné množstvo aktuálne existujúcich balení a zároveň aj pre výrobu nových hotových produktov, za nezmenenej, možno aj zvýšenej kvality. 

Ďalší z prednášajúcich sa venoval problematike, ako sa dá detailne spracovať a vypočítať uhlíková stopa pri konkrétnych výsledných produktov, pričom nezáleží natom, či je to donáška jedla priamo pred dom, nákup oblečenia v textilnom obchode, alebo kúpa elektro-vozidla.  Vo svojej podstate, akýkoľvek priemysel a akákoľvek momentálne-existujúca služba generuje isté množstvo uhľovodíkov. Dôležité je, dosiahnuť z dlhodobejšieho hľadiska v celkovej globálno-spotrebnej spoločnosti dosiahnuť redukciu emisií na čím nižšiu úroveň, a jedine takýmto spôsobom spolu s mnohými inými inovačnými postupmi dokážeme zmierniť, a následným pokračovaným úsilím dokonca aj zvrátiť problém s názvom globálne otepľovanie. 

Druhý z eventov bol seminárovo-networkingový event, pričom v prvej časti sedemnásti inovátori (z krajín strednej a južnej Európy) predstavovali stručnú charakteristiku startupov, ktoré založili. Zloženie prednášajúcich bolo rôznorodé, a väčšina zúčastnených prišla na internacionálny trh s progresívny a inovatívnym riešením.  Nasledoval druhý krok programu, a to networking medzi všetkými zúčastnenými, ktorý prebiehal ako pri stoloch, tak aj v otvorených priestoroch budovy, v ktorej sa uskutočňoval tento program. 

V skratke, networkingové podujatie z pohľadu tretej nezúčastnenej strany vyzeralo veľmi priateľsky, všade bolo cítiť atmosféru vzájomného dialógu medzi dvoma až viacerými účastníkmi.

Predposledný z eventov ktorý stojí za spomenutie bol seminár venujúci sa takzvanému bodu zlomu, ktorého problematika bola predstavená z rôznych typov pohľadov, ako z analytického, ekologického a tak aj filozofického pohľadu. Vo všeobecnosti, sa akýkoľvek systém snaží z hľadiska dodržiavania základných fyzikálnych princípov udržiavať v stave s minimom energie, ak mu to povoľuje jeho charakter a množstvo prijímanej/uvoľňovanej energie. 

V prípade hlavnej témy tohto eventu, a teda životného prostredia, to v podstate funguje veľmi podobne, ako v prípade atómov a v nich sa nachádzajúcich elektrónov v elektrónových pásov. Atóm, a elektrón v ňom pri prijímaní malého množstva energie nemení skokovo svoj charakter, a technicky vzaté sa začína iba chvieť, a vykrivovať svoju dráhu pohybu o amplitúdu, ktorá charakterizuje množstvo zmeny v energetickom potenciáli. Ak atóm, a teda elektrón nachádzajúci sa v ňom postupne prijme/vydá isté, preddefinované množstvo energie, dostane sa do excitovaného/deexitovaného stavu, preskočí do najbližšej elektrónovej obehovej dráhy, ktorá reprezentuje polohu elementu v bode s minimálnou energiou. V tomto bode sa nachádza, až kým nie je inými procesmi ovplyvnená konať inak. A teda, pri neustálom prijímaní energie sa postupne opätovne začína najprv chvieť, a následne skokovo zmení svoj stav a dostane sa do ešte väčšmi excitovaného stavu (ešte vyšší stupeň, ako je stupeň po prvej excitácií), a pri uvoľňovaní energie sa taktiež najprv chveje, až následne skokovo zmení stav, a dostane sa do deexcitovaného stavu (pôvodného stavu).  

Preložením tejto fyzikálnej metafory do hovorovej reči, vieme identifikovať atóm ako planétu Zem, a elektrón ako globálne životné prostredie. Energia, ktorú atóm/elektrón príjma, chápeme ako množstvo uhľovodíkových emisií, ktoré vypúšťame ako spotrebná spoločnosť v exponenciálne sa zvyšujúcom trende. V istom bode, keď životné prostredie – atmosféra absorbuje vopred preddefinové množstvo emisií (ktorého presné množstvo nevieme presne určiť, keďže do rovnice vstupuje aj obrovské množstvo variabilných premenných), skokovo zmení svoj stav na ďalší stav s minimom energie. Keďže energiu prijme, bude to vyšší, excitovaný stav, ktorý bude sprevádzaný globálne vyššími priemernými teplotami, čo so sebou prinesie nespočetné množstvo ďalších ekologicko-ekonomických problémov. 

Výsledkom z tohto seminára je, že tento stav, v ktorom momentálne existujeme k roku 2023 je popisované zo štatistických údajov iba ako „chvenie elektrónu“, pričom ak nezačneme konať, sa toto chvenie pretaví do skokového posunu zmeny prostredia, z ktorého návrat bude ťažký, až nemožný. Je potrebné, aby sme už dnes začali pracovať natom, aby sa tento skokový scenár nenaplnil, a aby sme ideálnom prípade zabezpečovali také kroky ku stavu emisiám vypúšťaných do okolia, ktoré zaručia minimálne rovnaké životné podmienky pre budúce generácie na celom svete. 

Posledným z eventov, ktorý podľa subjektívneho názoru stojí za zmienku, je networking s názvom „Kto podporí technológie za cieľom zvrátenia klímy, korporáty alebo startup-y? Stručná odpoveď na túto básnickú otázku by mohla byť, obe strany. Moderátori tohto podujatia boli dobre pripravení, a tento event sa viedol v duchu – spoznaj čím viac ľudí koľko môžeš. Okrem moderátorov, bol event vedený aj dvoma osobami, ktorí reprezentovali korporát i VC. Bol to taktiež veľmi produktívne strávený čas, ktorí mnohým ľuďom bezpochyby otvoril oči, možno i trošku viac ako reálne boli. 

Z diskusie vyplynulo, že hlavným problémom pri podpore niektorých startupov, od súkromných investorov alebo VC, je ich slabá predpokladaná ekonomika. Môžu mať fakt skvelé plány/postupy, ako zdokonaliť existujúce postupy, prípadne ako postupnou implementáciou vyriešiť problémy klimatickej krízy. To však nestačí, keďže v dnešnom svete je potrebné mať za sebou aj finančné výsledky, a nie iba riešenie globálneho problému, ktorý sa v istom štádiu nebude dať zvrátiť. 

Avšak, tie startupy ktoré svoj plán vedia pretaviť na oboch stranách do úspechu, ako z ekonomickej, tak aj z klimatickej strany, tie čaká na konci dňa finančná podpora, ktorá ich posunie zo zaradenia nápadu do startupu, zo startup-u do zaradenia firiem, a následne možno aj korporátu, ktorý postupne zmení svet k lepšiemu. 

Korporáty a VC majú tiež svoje nedokonalosti, a jedným z najväčších je práve ich masívna podpora zo strany petrochemického priemyslu. Je to paradoxné, ale po hlbšom zmýšľaní a diskusií aj úplne logické, že práve ten sektor, ktorý je v drvivej miere zodpovedný za ekologickú krízu, je zároveň najväčším zabezpečovateľom finančnej pomoci. 

Na záver by som sa rád prejavil subjektívne hodnotenie celého „Oslo Inovation Week“. Bol to veľmi zaujímavý event, pričom bolo veľmi pekné vidieť, ako boli jednotlivé eventy rozhádzané krížom krážom po celom hlavnom meste usporiadateľskej krajiny. Nútilo to účinkujúcich, ale aj zúčastnených pohybu, čo je v dnešnej dobe sedacích zamestnaní viac ako žiaduce. Zároveň tento model podujatia nepriamo poukázal na krásy mesta, začínajúc od architektúry, a končiac obyvateľmi. Jednotlivé eventy boli zo strany účinkujúcich veľmi dobre vedené, a zúčastnených nútili zamýšľať sa nad celkovou rozoberanou problematikou. Bolo poučné, vidieť toľko rôznorodých nápadov a inovácií na jednotkovej ploche, a verím že to obohatilo všetkých účastníkov, naprieč celou Európou. 

Jedinou nevýhodou, ktorú by som rád vytkol celému podujatiu, je povinnosť registrácie na jednotlivé podujatia, pričom kapacity boli plné už pred štartom Oslo Inovation Week.